background

V 2005 som mal 35, čakali sme druhé dieťa a ja som dal výpoveď zo zamestnania. Nevedel som čo budem robiť, vedel som iba to že musím získať kontrolu nad tím kam smerujem. Bez plánu som sa ponoril  do neistoty neznáma. Moja odvážna žena ma podporila a tak som mal aspoň jeden oporný bod. Nebolo to ľahké lebo moja netrénovaná myseľ myseľ namiešala kopec negatívnych scenárov ktoré vytvorili obavy, neistotu a strach. Prišla nespavosť, podráždenie, nesústredenosť a vnútorný stres. Ťahalo sa to roky, zvládal som to cez zaťaté zuby. Doma to samozrejme vŕzgalo tiež a ešte viac prilievalo do ohňa. Veľa dymu, nedalo sa dýchať, život bol peklo, bolo treba s tým niečo urobiť a tak som začal hľadať odpovede. 

Najprv prišiel pohyb. Bývam pri lese a tak som v ňom začal behať. Telesná aktivita mi dávala endorfín a aspoň na chvíľu som sa cítil fajn, a konečne sem tam prišiel aj lepší spánok. Pravidelný pohyb cca 1 hod denne ma postupne zbavil viac ako 20 kg nadváhy. Vrátil som sa na stredoškolskú konfekčnú úroveň. Moje telo a jeho funkcie sa výrazne zlepšili. Začínal som fungovať. Ruka v ruke s pohybom prišlo jedlo. Pridal som na šalátoch a ovocí, ktoré som mal vždy rád, jedol som ľahšie stráviteľnú stravu, aby som podporil imunitný systém, ktorého základ je v hrubom čreve. Všetko som robil postupne, krok za krokom, nič radikálne tak aby som sa vedel potešiť stejkom, vyprážaným syrom,  fľaškou vína alebo občasnou cigaretou.

K športu som postupne začal pridávať sprchovanie v studenej vode. Najprv ráno, potom po športe a nakoniec aj večer. Po pár rokoch som pridal cvičenie jógy na posilnenie vnútorných svalov, natiahnutie skrátených úponov.  Všetky zmeny sprevádzalo štúdium kníh, videí, návšteva seminárov a workshopov. Začal som rozumieť skrytým mechanizmom, ktoré v pozadí riadia to ako sa cítime, ako myslíme, ako reagujeme. Uvedomil som si že život je dobrodružstvo, školenie, kde sa máme naučiť zdolávať prekážky, aby sme tak vylepšili samých seba. Keď vylepšíme seba, inšpirujeme druhých a oni sa tiež začnú meniť bez toho, aby sme ich nútili aby motivovali. Príde to samé. Keď som nabádal ženu k športu tak nechcela. Prestal som tlačiť, po čase začala sama. Dnes behá, turistikuje a bycikluje. Pridali sa aj deti, a dnes sme športujúca família.

Na rozdiel od minulosti, kedy ma obavy často pohltili a spôsobili vnútorný diskomfort snažím sa byť príčetný,  pozorujem svoje myšlienky. Nasilu ich nepotláčam, iba ich registrujem. To stačí. Tím že si ich všímam oslabujem ich vplyv a tak nedostanú kyslík a nevytvoria požiar. 

Ako píšem tento článok myseľ generuje myšlienky. Načo to robíš, kto to bude čítať? Budeš na smiech. V minulosti by ma to ovplyvnilo, dnes už viem ako na to. Usmejem sa do vnútra, vidím vás ….a poviem si že o nič predsa nejde. Pokračujem v písaní  🙂